iN-terview
JUDr. Žigmund Bertók
kariérny diplomat, veľvyslanec SR
Žigmund Bertók, celoživotný kariérny diplomat,
ktorý ako veľvyslanec v Číne mohol sledovať rozmach ázijského draka na ekonomickú, ale aj globálnu veľmoc, a následne ju porovnať s ďalšou veľkou krajinou, ktorej najlepšie roky možno prídu v blízkej budúcnosti - Indiou.
V prvom rade Vám chcem poďakovať za tento rozhovor, je pre nás veľká česť môcť sa porozprávať s niekým, kto má dlhoročné skúsenosti z prvej ruky s týmito obrovskými krajinami.
Rád by som začal tak aktuálne, ako vnímate dopad koronavírusu na Čínu a jej ekonomiku dnes, keď sa zdá, že najhoršie už majú za sebou?
Tým, že korona vírus vypukol práve v Číne môžeme vidieť už teraz efektivitu opatrení, ktoré Čína prijala. Obmedzenia, ktoré zaviedli, boli na potlačenie prvej vlny efektívne, no bojím sa, že druhá vlna môže byť ešte horšia. Záležať bude najviac na tom, ako sa vysporiadajú s ľuďmi, ktorí budú prilietať do Číny, keď už väčšina opatrení opadne. Ekonomicky ich to samozrejme môže poznačiť hlavne kvôli zníženému exportu do zahraničia, no Číňania sú veľmi pracovitý národ a v takýchto momentoch sa dokáže vláda zamerať na vnútorný rozvoj resp. veľmi dobre podporovať vnútornú spotrebu, a tým znížiť dopady. Takisto si treba uvedomiť, že Európa už teraz bojuje s nedostatkom zdravotníckeho materiálu a tento dopyt bude Čína vedieť veľmi dobre pokryť.
Predpoklad, že ekonomický dopad na Čínu nebude drastický, teda vychádza z ich ekonomickej sily. Bolo tomu tak aj počas Vášho pôsobenia? Kam sa odvtedy posunuli?
V prvom rade obsadili priečku druhej najväčšej svetovej ekonomiky, no netreba zabúdať, že už vtedy mohli stavať na pevných základoch. Napríklad infraštruktúra bola kvalitatívne ale aj kvantitatívne na úrovni, o ktorej sa nám môže ešte dnes len snívať. Na čom ale hlavne vždy dokázali stavať, je práve nesmierna pracovitosť a veľký dôraz na vzdelanie. Práve vzdelanie je v Číne považované za najhodnotnejšiu vec a to ich posúva dopredu. Momentálne sa snažia dohnať to, čo doteraz zanedbávali, a to je stať sa aj politickou globálnou veľmocou. Doteraz sme o nich pri svetovom dianí veľa nepočuli, nechávali to radšej na Ameriku alebo Rusko, no práve teraz môžeme vidieť, že sa silne angažujú napríklad v Afrike, ale väčší vplyv získavajú aj na Blízkom východe.
Prečo práve tieto oblasti? Viem, že aj na Slovensku bola snaha o čínske investície, je to tiež určitá snaha o zväčšenie vplyvu?
Jednak sú to oblasti s menším vplyvom ostatných veľmocí, no zároveň sa snažia zabezpečiť si bezpečný prísun ropy, ktorej majú nedostatok. Ďalším riešením je inovácia, kde môžeme vidieť Čínu v popredí vývoja napr. elektromobilov. Snahy u nás neboli tak úspešné ako mohli byť, no myslím, že do budúcna im máme čo ponúknuť - napríklad riešenia v rámci vodohospodárstva, keďže voda je ďalšia komodita s ktorou majú ťažkosti.
Strach z kybernetickej bezpečnosti určite nehrá v prospech Číny.
Keď sa krajina dostane na takú úroveň, na ktorej je práve Čína, zvykne strácať konkurenčnú výhodu akou je lacná pracovná sila. Práve preto dnes už množstvo firiem pozerá na nového potencionálne partnera - Indiu. Práve tá je označovaná ako nástupca Číny a je to krajina, z ktorej ste sa vrátil len nedávno. Ako to vnímate vy?
India je historicky od Číny veľmi odlišná, jej rozvoj bol postavený hlavne na podpore Británie ešte v koloniálnych časoch. V dnešnej dobe má ale veľmi dobre našliapnuté, kedy aj v časoch, keď vidíme čínsku ekonomiku v poklese, India rastie raketovým tempom. V jej prospech hrá aj nastavenie ekonomiky, keďže sa nespolieha len na západ, ale aj na krajiny tretieho sveta, čím si otvára omnoho väčší trh. Plus netreba zabúdať, že po brexite sa bude Veľká Británia snažiť zamerať aj na iné ako európske trhy a India môže byť partnerom číslo jeden. Majú historicky silné väzby a mnoho etnických Indov dnes zastáva v Anglicku významné posty či už vo verejnej službe alebo súkromnom sektore.
India u nás nie je veľmi známa ako ekonomicky alebo sociálne vyspelá krajina, ako si môžeme ich rozvoj predstaviť, čo budú potrebovať?
Považujem za veľkú chybu, že nevnímame Indiu ako takú ekonomicky silnú krajinu, akou v skutočnosti je. Málokto napríklad vie, že Československo bolo veľmi významným ekonomickým partnerom Indov hlavne v rámci zbrojárskeho priemyslu počas ich osamostatnenia. Bohužiaľ tieto historicky veľmi pozitívne a silné väzby sme našou chybou zanedbali a stratili. Pritom je toho veľa, čo môžeme poskytnúť my, ale aj čo nám dokáže ponúknuť India. Väčšina veľkých svetových IT firiem dnes má okolo 50% indických zamestnancov, keďže práve IT sektor je ich silnou stránkou. U nás to ľudia tak nesledujú, ale napríklad automobilka TATA patrí k najväčším na svete a vlastní napríklad aj Jaguar Land Rover. Okrem toho majú za sebou prvé úspechy vo vesmírnom programe, preto netreba zabúdať, že India je obrovská krajina s kvalitným vzdelávaním, čo sa odzrkadľuje na ich u nás možno prehliadaných, ale objektívne významných úspechoch. To, čo ich môže najviac zabrzdiť je momentálny nárast nacionalizmu, ktorý sa v poslednom období prejavuje zvýšeným napätím medzi obyvateľstvom.
Očakávate teda, že India možno raz dobehne aj Čínu?
Myslím si, že má dokonca aj na to, aby ju predbehla. Netreba zabúdať, že India má aj k západným krajinám bližšie, už len tým, že je demokratická. Tým pádom nemusíme očakávať také problémy, aké sa teraz ukazujú so spoločnosťou Huawei. Strach z kybernetickej bezpečnosti určite nehrá v prospech Číny.
Teraz by možno bol dobrý čas aj pre slovenské firmy zlepšiť kontakty týmto smerom, dokážu im v tom pomôcť napríklad veľvyslanci? Ako vlastne funguje táto sféra?
Najväčším našim problémom hospodárskej spolupráce je momentálne politické nastavenie - kompetenčný zákon rozdeľuje totiž túto oblasť medzi Ministerstvo zahraničných vecí a Ministerstvo hospodárstva, čo sťažuje prácu veľvyslancov. Výhodou je azda to, že zatiaľ čo politické vzťahy sú silne určované Bruselom, v ekonomických otázkach máme viac menej voľnú ruku. Pokiaľ sa novej vláde podarí dať do popredia ekonomickú diplomaciu a napríklad vytvoriť lepšiu informovanosť medzi veľvyslancami o tom, čo ponúkajú naši malí a strední podnikatelia, umožníme ľahšie a účinnejšie prezentovanie Slovenska v zahraničí.
Funguje to aj opačným smerom? Akú úlohu dokáže plniť veľvyslanec, aby priblížil krajinu v ktorej pôsobí nášmu trhu?
Dnes už je koniec tzv. salónnej diplomacie, kedy diplomati riešili hlavne politické záležitosti. Momentálne jednou z najdôležitejších úloh veľvyslanca je schopnosť analyzovať ekonomické prostredie, hľadať príležitosti na spoluprácu, zabezpečovať prípravu ekonomických rokovaní, aby sa riešili podstatné otázky - ako legislatívna základňa, predchádzanie dvojitému zdaňovaniu a ochrana investícií. Podstatné je, aby bol aktívny a sám mal záujem o vytváranie týchto príležitostí.
Ďakujeme za rozhovor, dúfajme, že sa aj slovenským podnikateľom podarí využiť ekonomickú silu väčších krajín, čo by určite mohlo pomôcť v rozvoji malého a stredného podnikania, hlavne po komplikáciách s momentálnou karanténou.
iN-sights
Pasívna správa - svätý grál investovania?
S nárastom obľúbenosti ETF fondov sa začína pozornosť spoločnosti upriamovať na pasívne investovanie. Táto jednoduchá a lacná forma investovania má mnohé výhody a otvára dvere k zaujímavému zhodnoteniu pre široké masy. Je ale naozaj tak univerzálnym nástrojom, za aký ho niektoré spoločnosti vydávajú? Presvedčíme Vás, že Vám vieme poskytnúť aj lepšie riešenia.
Pasívne investovanie, na Slovensku primárne reprezentované investovaním do ETF fondov, považujeme aj my za skvelý prostriedok pre vstup do sveta investícií. Vďaka nízkym nákladom je možné začať investovať s veľmi nízkym objemom kapitálu. Pravdepodobne najobľúbenejšie je investovanie do ETF fondu kopírujúceho index S&P500. Práve tento index dosahuje dlhodobo veľmi zaujímavé zhodnotenie na úrovni 10% p.a. a vďaka svojmu zameraniu na najväčšie americké spoločnosti je rizikovosť pomerne nízka.
Práve toto je dôvod, prečo väčšina spoločností vrátane nás využíva pasívne investovanie vo svojich najdostupnejších produktoch. Investičné sporenie Save for Tomorrow dosiahlo za rok 2019 zhodnotenie na úrovni 26,33%, čo je naozaj slušný výkon. Porovnať to môžeme s konkurenčnými výkonnosťami: napríklad spoločnosti Finax vo výške 29,6%, či s prezentovanou výkonnosťou SLSP fondu maximalizovaných výnosov na úrovni 31,44%. Keďže sa pohybujeme v takýchto číslach môžete si povedať, že na tej pasívnej správe naozaj niečo bude, keď dokáže dosahovať takéto zhodnotenie.
Graf porovnania výkonnosti portfólia WEM Equity US a indexu S&P 500
Nemusíme ale dlho pátrať aby sme zistili, čo je za týmito výsledkami. Stačí si pozrieť výkonnosť v predchádzajúcom roku. Pri S&P500 to bolo -6,24%, Save for Tomorrow bol na úrovni -7,8%, najdynamickejšie sporenie od Finaxu bolo na podobnej úrovni -8,1%. Fond SLSP sa s nelichotivým zhodnotením -16,16% odklonil najviac. Nevýhoda pasívneho investovanie tkvie práve v jej pasivite – to znamená, že nezarobíte viac ako trhy a pri poklese klesáte s nimi.
Naproti tomu naše aktívne riadené portfólio WEM Equity US dosiahlo nielen výborné zhodnotenie na úrovni 30,3% za rok 2019, ale čo je podstatnejšie za rok 2018 bolo vo výraznom pluse 8,6%. Rozdiel môžeme vidieť hlavne v tom, že pri aktívnej správe sa neveziete na vlnách výkonnosti – ako si trh zmyslí – ale dokážete svoj smer určovať sami. Uvedený veľký kladný rozdiel v zhodnotení uvádzame ako príklad zhodnotenia pri jednom konkrétnom portfóliu našej spoločnosti, avšak možností ako efektívnejšie zabraňovať stratám a zvyšovať zhodnotenie majetku ponúkame viacero.
Samozrejme, aktívna správa majetku nie je taká lacná ako pasívne investovanie, a preto je vhodná pre klientov s väčším obnosom peňazí. Pokiaľ však momentálne rozmýšlate, ako si začať efektívne zabezpečovať ciele aj menšími sumami, u nás nájdete nielen výhodné pasívne investovanie na začiatok, ale po dosiahnutí zaujímavejšej sumy i jednoduchý a rýchly prechod na aktívnu správu majetku. Pričom po celý čas budete mať k dispozícií profesionálov na správu majetku a investovanie.
To znamená, že môžete využívať portfóliá, ktoré nie sú zamerané len na rast a zhodnotenie majetku, ale napríklad aj portfólio Safe Haven určené na jeho ochranu. Na grafe nižšie môžete vidieť, ako sa toto portfólio správa v časoch, kedy akciové tituly prepadávajú. Správne určiť alokáciu majetku a meniť stratégie v čase však nie je ľahká úloha a mali by ste ju určite prenechať na profesionálov.
WEM Safe Haven vs S&P500
Prečo sa teda nechať unášať trhmi, keď ich môžete mať pod kontrolou? Kontaktujte nás a nechajte si vypracovať dlhodobý plán na uspokojenie Vašich cieľov.
Neberte ročné výsledky príliš vážne. Namiesto toho sa zamerajte na štvor-päťročné priemery.
Warren Buffet
iN-formed
Rozvod po anglicky
Brexit, familiárny názov pre odchod Veľkej Británie z EÚ, pre niekoho vidina krajšieho zajtrajška, pre iného koniec sveta.
Celý proces začal 23. júna 2016 a po tri a pol roku sa Britom podarilo 31. januára tohto roku oficiálne opustit Európsku úniu. Tento dlho naťahovaný a v médiách prepieraný proces stál veľa síl aj hlavu premiérky Theresy May. A môže Veľkú Britániu stáť ešte omnoho viac. Pre Európu to ale neznamená pozitívnejší vývoj, keďže stráca silného partnera a bude musieť riešiť komplikovanú situáciu so Škótskom.
Brexit v skratke
- Nové obchodné dohody môžu priniesť zvýšenie taríf a infláciu
- Zvýšené náklady na cestovanie a komunikáciu
- Veľká Británia musí zaplatiť niekoľko miliardový rozvodový účet
- Obmedzenia v imigračnej politike môžu britskému pracovnému trhu uškodiť
- Veľká Británia môže prísť o Škótsko, ktoré sa bude chcieť pripojiť k EÚ.
Dopady pre Európu
Európska únia sa hlavne vďaka svojej veľkosti bude s Brexitom vedieť vysporiadať omnoho ľahšie. Samozrejme rôzne regióny sú napojené na Veľkú Britániu odlišne. Kým pre Slovensko bude dopad na cca 1,3% HDP, Severné Írsko bude pociťovať následky rovnakou silou ako anglické regióny napojené na EÚ. Pre nich sa nejedná len o obchodné dohody, prípadne sťaženie a zdraženie exportu a importu, ale napríklad aj o energetickú bezpečnosť, keďže ostrov má momentálne zjednotený energetický systém. Dopady bude cítiť vo väčšom aj sever Francúzska, Nemecko ale napríklad aj Španielsko, hlavne ľudia pracujúci v Gibraltare, ktoré je územím Veľkej Británie.
Významným vplyvom je ale aj posilnenie protiimigračnej politiky v krajinách Únie a takisto silnejúce hlasy, ktoré volajú buď po reforme EÚ, prípadne po odchode ďalších krajín. Únia preto musí zvažovať ako veľmi sa dokáže zreformovať, aby znížila pravdepodobnosť odchodu ostatných krajín.
Budúcnosť Británie
Medzinárodný konsenzus však hovorí práve o Britoch ako o tých, ktorí budú stratoví najviac. Momentálne už pociťujú spomalenie ekonomiky spôsobené hlavne neistotou, čo nepômôže zvrátiť pandémia vírusu COVID-19. Sťahovanie množstva európskych inštitúcií takisto viac ako Londýn potešilo oblasti, do ktorých sa sťahujú. Jedná sa totiž väčšinou o veľmi dobre platené pozície, ktoré na seba naviažu ďalšie pracovné miesta.
Najväčší vplyv bude mať Brexit na obchodné vzťahy. Veľa bude samozrejme záležať na dohode, ktorú s EÚ uzavrú, ale akékoľvek nové tarify zdražejú anglické tovary v EÚ, čo síce môže vykompenzovať slabšia libra, no stále z dlhodobého hľadiska budú odteraz lokálni výrobcovia vo výhode. Na druhej strane predražený dovoz tovarov, ktoré si Briti nedokážu vyrobiť sami, zvýši infláciu a zníži životnú úroveň obyvateľstva.
Vývoj na pracovnom trhu bude kľúčovým faktorom pre ďalšie rozhodnutia Veľkej Británie, keďže sa jednalo o jeden z hlavných dôvodov pre odchod z Únie. Či sa nájde dostatok lokálnych pracovníkov, a aký to bude mať vplyv na trh, je momentálne ťažko odhadnúť. Ale jedno je isté - momentálne Británia bez zahraničných pracovníkov fungovať nedokáže.
Veľká Británia sa rozhodla odísť z EU - Brexit znamená Brexit
Jean-Claude Juncker
Írsky hlavolam
Jedným z najväčších problémov bolo vyriešiť, ako bude vyzerať hranica medzi Severným Írskom, ktoré je súčasťou Británie a Írskou republikou, ktorá zostáva v EÚ. Pri vytvorení colnej hranice s bežnou kontrolou hrozilo, že sa znovu vznietia emócie medzi protestantmi a katolíkmi a nacionalistické nálady povedú k obnoveniu bojov. Plán Borisa Johnsona našťastie počíta s riešením bez takejto hranice, so zdaňovaním tovarov, ktoré budú smerovať na írsky ostrov a vrátením týchto poplatkov pokiaľ tovar neopustí Severné Írsko. Dohoda na tomto fronte sa ale ukazuje ako jeden z najpodstatnejších bodov pre dlhodobú udržateľnosť situácie.
Škótsko ako divoká karta
Najväčším otáznikom do budúcnosti zostáva Škótsko. Škótsky parlament už uvažuje o novom referende o nezávislosti, Londýn takéto riešenie odmieta. Má na to ale po Brexite vôbec právo?
